Pán Boh daj štastia lavička 2
"Počkaj chvíľu, prosím ťa, a očisti ma," poprosil psík. "Už tadiaľto prešlo hodne ľudí, ale žiadny sa nado mnou nezmiloval. Dobre sa ti odmením."
Hanka prašivého psíka očistila a pokračovala v ceste.
Zanedlho došla k starej hruške.
"Pánboh daj šťastia, hruštička!"
"Daj Pánboh šťastia aj tebe, dievčatko. Kamže ideš?"
"Idem si hľadať službu."
"Zastav sa, dievčinka, a stras zo mňa hrušky, už ich neunesiem. Keď mi pomôžeš, odmena ťa neminie."
Hanka striasla všetky hrušky, aby sa stromu uľahčilo, a išla ďalej. O chvíľu prišla na lúku, kde sa pásol býček.
"Pánboh daj šťastia, býček!"
"Daj Pánboh šťastia aj tebe, dievčinka. Kam máš namierené?"
"Idem si hľadať službu."
"Prosím ťa, vyžeň ma z tejto lúky. Koľko rokov sa tu už pasiem, a nikto ma nevyháňa. Odmením sa ti."
Hanka vyhnala býčka z lúky a šla ďalej. Šla, šla, až prišla k peci, na ktorej horel oheň.
"Pánboh daj šťastia, piecka!"
"Daj Pánboh šťastia aj tebe, dievčinka. Kamže ťa nohy nesú?"
"Idem si hľadať prácu."
"Skôr ako pôjdeš ďalej, buď taká dobrá a uhas vo mne oheň. Už toľko rokov horí, a nikto ho nevyhrabe. Odmením sa ti." Pri peci stál kutáč. Hanka ho vzala, prehrabala pec a poberala sa ďalej. Išla cez hory a doly, až prišla k domu, ktorý stál na kraji lesa. Bývala v ňom akási starena. Bola to ježibaba.
"Pánboh daj šťastia, gazdiná," pozdravila Hanka.
>>Pokračovanie 3<<